Geodézia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá meraním a zobrazovaním zemského povrchu alebo jeho častí. Čo sa týka dejiny geodézie, vyvíjala sa súčasné s matematikou a zaoberali sa ňou najmä národy v súvislosti s obrábaním pôdy. Názov geodézia pochádza z gréčtiny a v preklade znamená delenie zeme, delenie pôdy.
Korene zememerania
Ľudia sa už dávno zaoberali geodéziou. Mapový obraz Zeme sa niekde objavuje skôr ako poznanie písma. Najviac správ z histórie geodézie je z miest, kde vznikali mohutné chrámy, paláce, pyramídy, prieplavy a zavodňovacie stavby, ktoré sa nemohli postaviť bez merania. Sú to správy, ktoré sa zachovali o Egypťanoch, Babylončanoch, Sírčanoch a v Európe o Grékoch a Rimanoch. Vysoká úroveň geodézie bola však aj v Číne, v Indii a v krajinách kultúrnych národov Ameriky. Zachovali sa nielen nástenne maľby, hlinené platničky, ale aj meračské pomôcky, ktoré sú dôkazom, akým spôsobom postupovali vtedajší merači.
Staroveký Egypt a Rím
Zachovali sa učebnice písané na papyruse, ktoré obsahujú návody na výpočet plôch a základné meračské postupy. Jednou z najstarších pamiatok z dejiny geodézie je Guedova socha. Socha sa našla pri Šatre v Mezopotámií z 22. storočia pred n.l. Babylonskí merači vyhotovovali plány miest a domov, ktoré kótovali klinovým písmom. Pri vytyčovaní objektu do jeho stredu zarazili kôl vysoký asi 0,30 m, od ktorého sa začali vytyčovať rozmery stavebného objektu.
Do kôlu sa vytesali alebo vyryli údaje o objekte. Jedným z najstarších písomných dokladov je egyptská učebnica matematiky od Ahmesa z 19. a 17. storočia pred n.l. písaná na papyruse, ktorá obsahuje návody a výpočty plôch pozemkov.
Na inom papyruse sú znázornené náčrty pozemkov a výmera celého územia (mesta, kráľovských a súkromných pozemkov, záhrad, pastvín a neúrodných pozemkov). V Thébach sa zachovali nástenné maľby zobrazujúce meranie a meračské pomôcky. Na stenách egyptských chrámov sa našli obrazy, ktoré znázorňujú zatĺkanie vytyčovacích kolíkov pri zakladaní stavby chrámov.
Tieto stavby sa orientovali podľa svetových strán a meranie sa vykonávalo pomocou meračského lana. Ani Gréci a Rimania sa pri výstavbe chrámov, mostov, vodovodov, tunelov, ciest i pri zakladaní miest nezaobišli bez geodetických meraní. Za vlády cisára Augusta v 1. storočí pred n. 1. sa v Ríme organizovala zememeračská služba so zememeračmi. Státnymi úradníkmi, ktorí vykonali odbornú skúšku. Rím mal už v l. storočí pred n.l. veľmi podrobný plán mesta vo veľkej mierke.
Stredoveká Európa
Začiatkom 16. storočia sa začína zememeračská činnosť aj na území nášho štátu. Vznikajú samostatné mapy Čiech (M. Klaudian 1518), Moravy (P. Fabricius 1569) a Slovensku na Lazarovej mape Uhorska z roku 1528. Zo stručného prehľadu histórie geodézie vyplýva, že geodézia vždy bola úzko spätá s ostatnými vednými odbormi, čo existuje doteraz.
Na území dnešného Slovenska prvé detailné topografické mapovanie nariadila Mária Terézia v roku 1764. To bolo I. vojenské mapovanie , vyhotovené v mierke 1:2880 pomocou triangulácie, meračského stola a dioptrí.
Geodetické metódy
Kvôli veľkým nedostatkom v roku 1809 František I. nariadil II. vojenské mapovanie. Toto už bolo omnoho presnejšie ale ešte vždy nepostačujúce. III. vojenské mapovanie prebiehalo oveľa neskôr, a to v rokoch 1872-1884.
K triangulácii používali Besselov elipsoid, takže zjednocovanie meraní už bolo presnejšie až na pobrobné merania ( krokovanie, odhad ), čo sa odrazilo aj na presnosti. Po svetových vojnách sa používali presnejšie pomôcky, čo sa už odrazilo na topografickej presnosti.
Dejiny geodézie a presnosť meraní
Prvé pobrobné merania sa začali v roku 1856, a do roku 1908 používali iba kresličskú metódu potom postupne prešli na číselnú metódu, ktorá mala a má aj dnes veľký význam pri vytyčovaní hraníc pozemku.
Tieto mapy sa kreslili v siahovom systéme v mierke 1:2880, v 1:1440 poprípadne 1:720 v husto obývaných oblastiach.
XX. storočie
Hoci sa technika vyvíjala, búrlivé desaťročia XX. storočia neprospeli presnosti evidencii nehnuteľností, veď ledva sa skončilo zriadenie pozemkových kníh, ba čo viac, na mnohých miestach ich zriadenie bolo prerušené kvôli prvej svetovej vojne.
Následne však prišla prvá pozemková reforma, nasledovala druhá pozemková reforma , neskôr prišlo zoštátňovanie , združstevňovanie – a dá sa povedať, že ani jeden spôsob nebol riadne dokončený, prípadne zdokumentovaný, ani jeden zo systémov nebol poriadne zmapovaný, zameraný.
Všetky tieto nedostatky sa odzrkadľujú pri majetkoprávnych usporiadaniach, ktorých usporiadanie zostalo na dnešok. V roku 1951 sa začala viesť evidencia nehnuteľnosti, ktorých mapové podklady boli prevzaté z predošlých mapových podkladov s tým rozdielom, že neprihliadalo na vlastnícke hranice, ale zakreslili sa vtedy užívateľské hranice a podľa toho sa vytvárali nové parcely.
Zmätok
Tejto dobe vďačíme medziiným za vznik výkupov pôd, bez vyvlastnenia vytvorené cesty, kanále, poľnohospodárske dvory, orné pôdy, lesné pozemky atď, a ktoré neboli premietnuté do evidencie.
Väčšina dnešných máp vznikla niekoľkonásobným prekresľovaním, kopírovaním pôvodných máp, z čoho vznikli v niektorých prípadoch obrovské, neprípustné odchýlky, nepresnosti. V komárňanskom okrese do roku 2013 boli vytvorené presnou metódou mapy len v 5 katastroch: v Komárne, v Hurbanove, v Bohatej a v Bajči (len intravilán) a v Chotíne ( len extravilán). Do katastrálnych máp sa zmeny premietnu pomocou geometrických plánov, ktorých presnosť prešla v minulom storočí dlhú cestu.
Polárna metóda
Nie je reč o presnosti merania, však už na začiatku XX. storočia sa ortogonálnou metódou dalo presne merať, ale o presnosti máp, ktoré sa podpísali pod nepresnosť grafickej evidencie. Presnejšie povedané, odvtedy, čo sa začala používať polárna metóda, ktorá sa vykonávala teodolitom.
Ďalšou kapitolou je zavedenie merania v zjednotenom súradnicovom systéme v roku 2009, metódou GPS, ktorá meria s niekoľko centimetrovou presnosťou.
Ešte je potrebné podotknúť, že funkcia „ROEP”-u sa odzrkadľuje najviac v evidencii popisnýcjh informácií KN. Hlavnou úlohou „ROEP”-u bolo vykázanie vlastnícstva, teda dá sa povedať, že po prevzatí v katastri mal každý m2 svojho vlastníka, ktorý bol zapísaný na LV.
Keď sa jedná o neznámeho vlastníka, parcela alebo spoluvlavlastnícky podiel spadá rámci zákona pod správu Slovenského pozemkového fondu.
Pozemkové úpravy
V katastroch, kde bola ukončená a samozrejme do katastra prevzatá „ROEP“ –ka, sa pristúpilo v rámci finančných možnosí k Pozemkovým úpravám. Do roku 2013 sa tak stalo len vo dvoch katastroch, kde už prebehli pozemkové úpravy a to len v Chotíne a v Bohatej a aj to len v extraviláne. (v tomto čase už prebiehajú pozemkové úpravy vo viacerých katastroch).
Cieľou PÚ je zcelenie, zjednotenie parciel tak na mapách ako i na Listoch vlastnícstva. Parciel , ktoré boli roztrúsené niekedy po celom katastri, spoluvlastnícke podiely boli neraz vedené na mnohých LV.
Vďaka PÚ sa vytvorili parcely, ktoré sú zapísané na LV. Nie tak, ako tomu bolo po zmene režimu, keď sa pozemkovým úradom vytyčovali tzv. „náhradné pozemky“, ktoré mohli ľudia obrábať po istú dobu, ale nemali k nemu žiadny vlastnícky vzťah.
